Na jeho konci budeš schopný/á:
Ak si pripravený/á začať, klikni na „ĎALEJ“!
Akým spôsobom súvisí znásilnenie s právom na ochranu pred mučením či iným neľudským zaobchádzaním?
Za mučenie sa pokladá úmyselné spôsobenie ťažkej bolesti či utrpenia pod určitou zámienkou alebo v dôsledku diskriminácie. Zámienkou musí byť buď získanie informácií či priznania, potrestanie alebo zastrašenie. Takýto akt môžeme považovať za mučenie len za účasti verejných činiteľov a činiteliek, ako napríklad policajta či väzenskej dozorkyne. Ich účasť však nemusí byť priama - to znamená, že akt mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania nemusia sami priamo spáchať. Stačí, že mu vedome nezabránia.
Osoba môže trpieť aj vtedy, keď je vystavená zaobchádzaniu, ktoré nespĺňa vyššie uvedené znaky. V prípade, že zámienkou na spôsobenie bolesti alebo utrpenia osobe nie je nijaký z vyššie uvedených dôvodov, nepôjde o mučenie, ale o zlé zaobchádzanie (niekedy označované ako „iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a trestanie“).
Štáty majú negatívne a pozitívne záväzky, v rámci ktorých majú chrániť ľudí pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním.
Negatívny záväzok určuje, čo štát robiť nemôže. Zamestnanci a zamestnankyne orgánov verejnej správy napríklad nemôžu ľudí mučiť, alebo s niekým inak neľudsky zaobchádzať, dopustiť sa znásilnenia.
Pozitívny záväzok, naopak, určuje, čo má štát robiť, ako má konať. Napríklad:
Jednoducho povedané, ak štát nie je schopný efektívne vyšetriť obvinenia zo znásilnenia, porušuje tak právo ľudí na ochranu pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním.
Štáty majú pozitívny záväzok efektívne vyšetriť všetky prípady znásilnenia, či už ide o znásilnenie zo strany násilníckeho partnera/ky, manžela/ky alebo úplne neznámej osoby.
Pozrime sa teraz na to, čo presne sa E. stalo v máji 2008.
Týka sa tento prípad negatívnych, alebo pozitívnych záväzkov štátu chrániť jednotlivcov a jednotlivkyne pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním?
Správna odpoveď: Preživšia netvrdila, že bola znásilnená verejným činiteľom. Nejde teda o prípad, v ktorom sa mal štát zdržať konania, ktoré je mučením, či iného neľudského zaobchádzania. V tomto prípade Európsky súd posudzoval, či Rumunsko dodržalo svoje pozitívne záväzky ochrániť E. ako zraniteľnú jednotlivkyňu pred znásilnením alebo iným sexuálnym násilím. Súd skúmal predovšetkým efektívnosť vyšetrovania a trestného stíhania v súvislosti s právom na ochranu pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním, a právom na súkromie.
Nesprávna odpoveď! Skús to ešte raz.
Kde sa vo vyšetrovaní teda stala chyba?
E. šla zločin ihneď nahlásiť na políciu, no policajná stanica bola zatvorená. Nasledujúci deň E. zašla opäť na políciu a zločin nahlásila.. Na polícii jej najprv odporučili trestné oznámenie stiahnuť, pretože neuviedla žiadnych svedkov. Povedali jej, že si „o to koledovala“ a „užívala si to“. E. odmietla trestné oznámenie stiahnuť. Začalo sa vyšetrovanie.
Poďme sa opäť pozrieť na to, čo sa E. stalo, no tentokrát očami rumunských úradov. Aké dôležité fakty sa rozhodli vo výpovedi E. ignorovať?
Aké dôležité fakty sa rozhodli rumunské úrady ignorovať?
(Všetky vyššie uvedené) Áno, všetky tieto fakty z výpovede E. boli orgánmi ignorované, keď sa snažili stanoviť, či išlo o pohlavný styk so súhlasom, alebo bez.
Polícia výpoveď E. nebrala vážne. Neprešetrili osobné profily E. ani T., prehliadli jej psychiatrickú diagnózu, kvôli ktorej je súčasťou zraniteľnej skupiny obyvateľstva, vyžadujúcej si zvýšenú ochranu, a nepripísali nijakú dôležitosť tomu, že T. bol v minulosti odsúdený za znásilnenie. Na zreteľ neboli takisto brané okolnosti, za ktorých sa tento incident stal - že k nemu došlo večer, v blízkosti cintorína. Toto všetko by bolo kľúčové pri vyšetrovaní, ktoré by sa snažilo zistiť, či E. slobodne a úprimne súhlasila so sexom.
Namiesto toho, aby polícia začala prípad vyšetrovať, začala E. ponižovať, hovoriť jej, že si „o to koledovala“ a „užívala si to“, a presviedčať ju, aby trestné oznámenie stiahla. Polícia sa potom zamerala na hľadanie dôkazu o fyzickom odpore. Následne prokuratúra nezačala trestné konanie s odôvodnením, že E. nepožiadala o pomoc, v oblasti jej genitálií sa nenašli nijaké zranenia a že napriek tomu, že mala na rukách modriny, nebolo možné určiť čas ich vzniku. Súd v Rumunsku nakoniec s prokuratúrou súhlasil a E. musela podať sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva.
Nesprávna odpoveď! Skús to ešte raz.
Ako by sa teda mal zisťovať súhlas?
V tomto prípade povedala žena NIE, no T. napriek tomu narušil jej sexuálnu autonómiu a znásilnil ju. Aj keby však preživšia NIE nepovedala, neznamenalo by to, že so sexom súhlasila. Len samotné zisťovanie, či preživšia povedala NIE, nestačí na to, aby mohli úrady posúdiť, či došlo alebo nedošlo k znásilneniu.
Poďme sa porozprávať s odborníčkou na medzinárodné právo a zistiť viac o prípade E. a dôležitosti súhlasu.
Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa ti darilo v tomto module!
Označ, či je nasledujúci výrok pravdivý, alebo nepravdivý:
Neefektívne vyšetrovanie obvinenia zo znásilnenia predstavuje porušenie práva na ochranu pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním zo strany štátu.
Správna odpoveď!
Nesprávna odpoveď! Skús to ešte raz.
Prečítaj si otázku a vyber správnu odpoveď:
Čo by podľa medzinárodného práva a ľudskoprávnych štandardov malo byť kľúčovým prvkom pri efektívnom vyšetrovaní prípadov znásilnenia?
Správna odpoveď!
Nesprávna odpoveď! Skús to ešte raz!
Your choice regarding cookies on this site We have placed cookies on your device to help make this website better. You can use this tool to change your cookie settings. Otherwise, we'll assume you're OK to continue.
